A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | R | S | T | U | V | W | Z

Francie - Cestopisy

Skvelé 3 dni na Azúrovom pobreží

Nádherné pláže, krásna architektúra, očarujúca príroda... Len smietka z toho, čo sme zažili na Azúrovom pobreží

Skvelé 3 dni na Azúrovom pobreží

29. septembra skoro ráno (cca. 3:20 hod.) bola stretávka pri obchodnom centre Južanka v Trenčíne. Nasadli sme do auta a po pár minútach sme sa na stanici nalodili do autobusu smer Brno – Zvonařka. Istota je guľomet, a tak sme radšej využili spoj o niečo skorší, aby sme nezmeškali odjazd zakúpeného zájazdu, na ktorý som sa neskutočne tešil. Práve preto sme boli v Brne už v čase, keď sa akurát zobúdzal mestský život a ľudia sa ponáhľali na „šaliny“, autobusy, či uháňali svojich „tátošov“ aby nezmeškali školu, či príchod do práce. My sme si mohli dovoliť v kľude si na Vaňkovke sadnúť na dobre vychladené Krušovice, či príjemne teplé kafé. Tesne po pol jedenástej sme sa premiestnili na križovatku Opuštenej a Trnitej, kde nás s malým meškaním vyzdvihol autokar cestovnej kancelárie a nabrali sme smer Francúzska riviéra. Po ceste sme mali „šťastie“ na nehodu tesne za Brnom smerom na Prahu, a tak sme kúsok po „štarte“ nabrali takmer hodinu a pol meškania. Neskôr sme ešte stáli na odpočívadle a po tom, čo sme nabrali pri Jihlave ďalších spolucestujúcich, sme sa vydali konečne cez Prahu a Plzeň až k česko-nemeckým hraniciam pri Rozvadove. Tu sme dorazili približne o pol piatej popoludní. Nočný transfer cez Nemecko a Rakúsko nám spríjemnili filmy „Drž Hubu!“ a „Román pro ženy“, no kým sme prišli do Talianska už takmer celé osadenstvo autobusu s výnimkou šoférov a mňa spalo a cesta zrazu začala ubiehať neskutočne pomaly. Nepomáhali ani mp3ky, ktorými som si skracoval dlhú nočnú chvíľu. Jediné, čo ma držalo pri živote bolo sledovanie nočného Talianska – okolie Brescie, Janova bolo vskutku nádherné a dúfam, že ho uvidím niekedy aj cez deň. Nadránom po krátkom driemaní ma zobudila nádherná, aj keď stále nočná, krajina na hraniciach Francúzska a Talianska, kde sme mali tesne za hranicami pauzu. Po nej sme však už nemali ďaleko k nášmu prvému cieľu – krásnemu historicko-promenádnemu mestu Nice. Okolo pol ôsmej ráno sme vystúpili z autobusu pri Námestí Masséna, na ktorom sme začali spoznávať Francúzske Azúrové pobrežie. Prešli sme ním až do úzkych uličiek „starého mesta“ a po asi hodine prechádzky so sprievodcom sme dostali voľno do cca. 16:45 hod. Avšak kto by si myslel, že je to dlhá doba na to, aby sme prešli Nice a pokochali sa, mýlil by sa… Nestihli sme prejsť a pozrieť si ani desatinu. Či je to tým, že sme sa nijak neponáhľali a občas sa posadili len tak na lavičku a oddychovali, tu a tam sme skončili na pláži, alebo tým, že Nice je celkom veľké mesto a len prejdenie Anglickej promenády trvá večnosť, nechám na posúdení tých, ktorí toto mesto navštívili, alebo navštívia. ;) Ale za to – prezreli sme si Provensalské miestne trhy, prešli sme na miestny cintorín rozprestierajúci sa vysoko nad Anglickou promenádou a starým mestom, prešli sme cez prístav, dali sme si v starom meste nie lacnú zmrzlinu, okúpali sa a poopaľovali sme sa na pláži, posedeli v parku pri Place Masséna pri pivku (na slnku neodporúčam „86“ od Bavarie – 7,9 % alka spraví svoje) a stihli sme aj pomíňať celkom slušný obnos peňazí v miestnych a dosť často značkových obchodíkoch ;)) … Večer sme sa z Nice pobrali o kúsok ďalej, keďže nás ešte v ten istý deň čakala návšteva Cannes a jeho známeho festivalového paláca. Keďže sa tu v tých dňoch ale chystal festival filmovej techniky, tak sme sa nemali ani len možnosť odfotiť sa na jeho známych schodoch a zostali len fotky z miest asi 100 metrov vzdialených od vchodu do budovy. V Cannes sme pobudli len veľmi krátku dobu, a tak mi nestihlo toto mesto „prirásť k srdcu“ tak ako Nice. Možno aj preto mám z neho jediného zmiešané pocity. Na ubytovanie sme prišli po asi hodinu a pol trvajúcej jazde z Cannes a po veľmi potrebnej sprche netrvalo dlho a spali sme. Ráno nás totiž čakal ďalší krásny deň. Ten sme začali cestou na polostrov Hyéres, z ktorého sme sa loďou doplavili na krásny panenský ostrov s názvom Porquerolles. Tu nás čakala malebná dedinka s rovnomenným názvom a dosť jednoduchým spôsobom života miestnych obyvateľov. Nad nami sa rozprestierali hradby pevnosti Svätej Agáty, ku ktorým sme sa takmer okamžite vydali, aby sme si prezreli výhľad na ostrov zhora. Ten ma doslova uchvátil, keďže sme videli 2 krásne pláže, neskutočne krásne more a v diaľke aj mestečká a dedinky francúzskeho Stredomoria. Po pár minútach prechádzky sme boli opäť na miestnom „námestí“ a vydali sme sa na jednu z troch pláží tohto ostrov – vraj najkrajšiu – Plage d´Argent (strieborná pláž). Po ceste na ňu sme sa občerstvili na krásnom odpočívadle v lese dobrým Kozlom a cesta mohla pokračovať. Trasa z námestia na pláž pritom trvala asi 20 minút stredne rýchlej chôdze. Nakoľko je pláž chráneným územím bez možnosti zásahov človeka do prírody, ostali na nej zvyšky chalúh z júnovej búrky – avšak, našťastie iba na malom kúsku tejto krásnej panenskej časti ostrova. Jediný nedostatok pláže v období, kedy sme ju navštívili (1. Október) bola trochu studená voda, ale za to, samozrejme, pláž nemôže. ;) A tak som si namočil iba nohy. Po návrate na miestne „námestie“ (do úvodzoviek ho dávam pre nie príliš vhodné pomenovanie tohto miesta ako námestie, keďže stred placu bol čisto prírodný – vysušená hlina trochu štrku) sme pár minút kŕmili miestne prepelice a vydali sme sa loďou späť na polostrov, na ktorom sme v ten deň, takpovediac, začínali. Z neho sme sa trasou po ktorej jazdila aj „jeptiška“ zo známych filmov s L. de Funésom dostali až do prístavného mesta St. Tropéz. Musím pochváliť nášho vodiča Láďu, ktorý bravúrne „vykľučkoval“ z ťažkej pozície v jednej zo zákrut – na úzkej ceste sme sa v zákrute „stretli“ s kamiónom a jediné riešenie bolo cúvanie v zákrute smerom dole kopcom, a to napriek tomu, že za nami už sa tvorila kolóna aút, v ktorej sme jeden cabriolet skoro „zrámovali“ … ;)) Do St. Tropéz sme prišli asi o tretej hodine popoludní a zotrvali sme tu asi 2 a pol hodiny, čo bol dostatočný čas na to, aby sme sa vyfotili pri „četníckej“ stanici, poprechádzali sa po miestnom prístave, či pozreli si miestnych pri Pétangu. Bolo tam nádherne, no to najkrajšie sa mi skrylo až do tretieho – záverečného – dňa nášho pobytu na Azúrovom pobreží. Ráno sme vyštartovali smer Éze village – mesto vysoko nad morom, z ktorého boli nádherné pohľady na Azúrové pobrežie, voľne plávajúce jachty či krásny zámok Chateau d´Éze village nad mestom, ktorý bol krásny nielen zdola, ale aj priamo vnútri. Je plný reštaurácií s výhľadom na more, krásnych kvetinových sadov a starých hradieb, čo dotvára kulisu pre nezabudnuteľný zážitok. Pravdupovediac, celé tie tri dni som si užíval tak, ako sa len dalo, čo sa podpísalo pod moje hodnotenie celého zájazdu ako skvelý. Okolo obeda už sme ale nabrali smer Monte Carlo, ktoré malo byť, a aj bolo, vrcholom celého programu. Neverím, že by niekto dokázal atmosféru tohto mesta vystihnúť slovami, mne sa to tiež asi nepodarí, ale pokúsim sa. Mesto desiatok tvárí, mesto kde sa mieša história, kultúra, moderné technológie, staré a novšie formy architektúry (aj pre nás neobvyklé), cestovný ruch, „obyčajní“ ľudia s „neobyčajnými (chápte vo vnímaní nadmerne bohatých, až snobských)“, lacné s drahým, jednoducho, v Monte Carle nájde človek prakticky všetko. Naša trasa tu začala v jednom z parkovacích domov, z ktorého sme sa výťahom vyviezli pred Oceanologické múzeum, odkiaľ sme cez kniežacie záhrady prešli až ku katedrále, kde mávajú svadby členovia kniežacej rodiny a ich blízky známi a príbuzní. Táto susedila s „parlamentom“, v ktorom zasadá pravidelne 18 poslancov. Uličkami lemovanými kadejakými reštauráciami a obchodmi so suvenírmi sme sa dostali priamo pred kniežací palác – samozrejme strážený čestnou strážou. Tu sme dostali voľno aby sme si prešli Monte Carlo tak, ako uzná každý za vhodné. My sme sa rozhodli už dávno. Jasná voľba padla na trať F1. Najskôr sme však museli utíšiť naše chuťové bunky, a teda sme vyskúšali jediný raz francúzske menu v reštaurácii. Bolo zrovna jedno z tých lacnejších, a tak dať 15 eur za menu a Nestea bolo ešte v norme… Po výbornom šaláte a pizze, ktoré boli zavŕšené zmrzlinou, resp. palacinkou sme zišli zo skaly, na ktorej bol kniežací palác dole do centra mesta k prístavu. Posledná zákruta „pretekov F1“ bola zrazu od nás pár metrov, a teda sme nemali problém sa dostať na štartovú uličku. Tu sme si za plnej premávky mestského života vyskúšali trochu adrenalínu a spravili si pár záberov na „pole position“ a mohli sme pokračovať po St. Devaux (snáď to píšem správne :D ) smerom ku kasínu. Po St. Devaux mali autobusy problém prejsť rýchlosťou 40 km/h, F1tky tam jazdia rýchlosťou cez 220 km/h … Pred Casinom je nádherný park, kde oddychovali a vychutnávali si krásne jesenné počasie snáď všetky vekové kategórie. Bodaj by aj nie – krásne fontány, ostrovy plné zelenej trávy, krásne kríky a stromy dotvárali okoliu Casina nádhernú atmosféru. Po krátkej pauze sme mohli pokračovať traťou k zákrute Mirabeau pomenovanej po hoteli, ktorý sa nad ňou vypína. Popri ňom sme sa dostali až k najpomalšej zákrute spomedzi všetkých, na ktorých sa F1 jazdí – zákrutou Grand hotel idú jazdci len približne 40-50 km/h! Po prejazde ňou a nasledujúcej zákruty ich čaká (a nás vtedy čakal tiež) vjazd do tunela pod Grand hotelom s krásnym výhľadom na more. Po vyjdení z tunela nás čakalo ešte zopár pekných momentov, ale tie nemá vzhľadom na ostatok ani význam spomínať. Keď sme sa vrátili k poslednej zákrute La Rascasse, pomenovanej podľa reštaurácie (kaviarne) okolo ktorej trať ide a kde mimochodom káva počas pretekov stoji neuveriteľných 5000 Eur sme si išli nakúpiť do hypermarketu Carrefour. Ten je vtesaný do skaly, na ktorej stojí kniežací palác a ide sa doň najskôr výťahom stojacim priamo pri chodníku v malinkom parčíku. Avšak tie fronty na kase… Zlaté slovenské hypermarkety :D … Po nákupoch sme si išli prezrieť uličky ponad cieľovú rovinku trate F1 a potom späť k palácu kniežaťa ;) Tam sme ešte pokŕmili pár holubíc, spravili pár snímok a pobrali sa na posledné nákupy suvenírov do uličiek, kde už obchody pomaly zatvárali… Večer okolo deviatej sme vyrazili z garáže späť domov… Na ceste sme ešte „zobrali“ jednu zábranu v úzkych uličkách ponad Casinom a potom už sme vyšli na diaľnicu a cestovaliiii… :D

další cestopisy
Fotoalba
Komentáře
2
Řadit podle času | Řadit podle vláken vzestupně sestupně
fero10 26.02.2011 10:58
 

ďakujem :D inak vrele odporúčam, fakt tam bolo super ;) aj som sa pokúpal, aj ponakupoval, aj videl vsetko mozne aj nemozne ;) A znovu som isiel trosku aj na zapad, dlho predlho som nikde v tych koncinach nebol, naposledy este zo strednej v BENELUXe :P ... ozaj, kam sa vlastne tento rok chystas? Uz mas nejaku destinaciu vyhliadnutu? :P

  • Anonym (1)
  • Anonym (1)
lucy1110 26.02.2011 10:20
 

super napísané, k tomu pekné fotky vďaka ktorým som sa preniesla do zeme, kde moja noha ešte nevkročila. Možno čoskoro vkročí.
:-)

  • Anonym (2)
  • Anonym (1)

Při vkládání příspěvku do diskuze jako neregistrovaný uživatel budete mít u vašeho příspěvku zobrazenu IP adresu

:-) :-( ;-) :-P :-D :-[ :-\ =-O :-* 8-) :-$ :-! O:-) :'( :-X :-)) :-| <3 <:-) :-S >:) (((H))) @};-- \o/ (((clap))) :-@
 
Zpět na všechny diskuze